Wanderers – a short film by Erik Wernquist

 

Не для меня – Бабкины внуки

To nie pre mňa príde jar
Nie pre mňa Pán plače.
Tam srdce dievčaťa sa zastaví
Potešenie citov nie je však pre mňa.

Nie pre mňa rieka šumí
zvoniac diamantovým prúdom.
Tam dievča s čiernym obočím
Ona rastie, ale nie pre mňa

To nie pre mňa kvitnú sady
V dolinách ruža rozkvitá.
Tam slávik jar slávi
On ale nespieva pre mňa

Nie pre mňa príde Veľká Noc
Za stolom keď rodina stretáva sa
Kristove vzkriesenie všetci hlásajú
Vo veľkonočný deň, ale nie pre mňa
Víno v pohárikoch rozlieva sa
To ale nie je život pre mňa

Ale kúsok olova to je pre mňa
Ono v tele bielom sa rozhliadne
A krv horúcu rozleje.
Taký život braček mňa čaká.
A slzy horúce len potečú
Taký život braček mňa čaká.

Na jednej z barikád (Victor Hugo)

Na jednej z barikád, na hŕbe skaliva,
– krv vinných tiesni ju, krv čistých obmýva –
s mužmi aj chlapiatko zajali dvanásťročné.
“To aj ty patríš k nim?” – “Sme spolu!” – rieklo stručne.
“Tak zastrelíme ťa! Len čakaj na svoj rad!”
Zrel blesky ponuré a druhov popadať.
Ozval sa: “Prosím vás, dovoľte na moment
matke len hodinky odniesť, svoj testament.”
“Chceš ujsť?” – tak dôstojník. – “Ja vrátim sa vám späť.”
“Máš strach, však uličník? Kde bývaš, riekni hneď!”
“Blízučko, pri studni, pár krokov iba tam.
Určite vrátim sa potom, pán kapitán.”
“Darebák, tak si bež!” – Odbehol. – To je líška!
Vojaci smiali sa a dôstojník si píska.
V ich rehot miešal sa umierajúcich sten.
Smiech zmrzol na ústach, bo zrazu chlapec ten
náhle sa zjavil zas, hrdý jak Viala,
stúpol si ku stene a riekol: “Tu som, hľa!”
Smrť s hanbou ucúvla, dôstojník milosť dáva.

Chlapče môj, ja neviem, čím ťa tá búrka dravá,
čo zmieša dobro, zlo, hrdinov, lupičov,
čím ťa len zlákala do boja so sebou,
lež tvrdím: duša ti prostá hoc, vznešená je,
dobrá a hrdinská. V priepasti, tam, kde tma je,
dva kroky zrobil si: k matke a k smrti, hľa!
U decka cudnosť to, svedomie u muža!
Ty si sa nezachvel, keď popraviť ťa chceli,
skvelý si bol a bdelý a dával prednosť celý
pred žitia záchranou i pred jarnými hrami
tým mŕtvym priateľom hroznými pod múrami.

Neporazený (William Ernest Henley)

William Ernest Henley

William Ernest Henley (1849–1903) bol anglický básnik a krátku báseň Invictus napísal v roku 1875. Vznikla v období, keď Henley prechádzal ťažkými komplikáciami súvisiacimi s tuberkulózou, kvôli ktorým mu museli amputovať jednu nohu a takmer prišiel aj o druhú. Verše, ktoré napísal na ošetrovni, sa stali inšpiráciou pre ďalšie generácie. Báseň Invictus citoval napríklad C. S. Lewis vo svojej autobiografii, Winston Churchill vo svojom príhovore a asi najznámejšou sa stala v podaní Nelsona Mandelu, ktorý ju recitoval spoluväzňom, keď bol uväznený v Robben Island.

 

Ve tmě, která mě zahaluje,
černá, jako propast mezi póly,
děkuji Bohu, pokud nějaký je,
za moji neporazitelnou duši.Vlečen chapadly osudu,
neskučím, nepláču nahlas.
Dokud je naděje naživu,
moje hlava je zkrvavená, ale nepokořená.

Na tomto místě hněvu a slz,
se zjeví jen beznadějné stíny.
A přesto, hrozba těch let,
mě nachází, a bude mě nacházet, nebojácného.

Není důležité, jaká je šance na svobodu,
jaký je můj rozsudek.
Já jsem pánem svého osudu.
Já jsem kapitánem své duše.

Keď (Rudyard Kipling)

Rudyard Kipling

Keď obklopený bezhlavosťou sám pokojne sa týčiš
napriek obvineniam, že ty sám bezhlavosť šíriš,
keď, podozrievaný, pevne svojej viere strániš
a z bezprávosti svojich sokov obviniť sa brániš,
keď vyčkávať vieš, ba čo viac – čakať celé doby,
súc klamaný, do lží nepoklesneš,
keď, sám nenávidený, si prostý všetkej zloby
a slová cnosti nadarmo neberieš,
keď dokážeš snívať a nepodľahnúť sneniu,
keď hĺbavý si, a predsa dobre žiješ,
keď proti triumfu a poníženiu
rovnako nepriedyšne sa kryješ,
keď nezúfaš, hoci pravdivé tvoje slová
pošliapané ničomníkmi váľajú sa v slote,
keď rúca sa tvoj dom a ty zas a znova
ako otrok ho staviaš neúnavne, v pote,
keď porátať si schopný cenu tvojich ziskov
a na jedinký hod potom všetko risknúť,
opäť po prehre nájsť nové východisko
a nad stratami ani náznakom nevzdychnúť,
keď prinútiť vieš srdce aj činy,
aby verne s tebou stále ostávali,
hoci tep a pohyb uniká ti živý
a len tvoja vôľa káže: Buď vytrvalý!

keď nehu znesieš nesmiernu i tvrdosť,
keď svoj si, aj keď druhom mnohých si sa stal,
keď, zbrataný s veľkým davom, uchováš si hrdosť
a nespyšnieš, hoci hovoril s tebou kráľ,
keď povedať môžeš o sekunde každej,
že vskutku len tebe slúži už,
potom pánom, víťazom si na zemi šírej,
a ešte viac: potom skutočný si muž!

VII. zjazd OZ PŠaV na Slovensku

V dňoch 26. – 28. novembra 2015 sa v priestoroch hotela Sorea Trigan na Štrbskom Plese uskutočnil VII. zjazd Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Na zjazde sa zúčastnilo 138 delegátov z celého Slovenska, ktorí zastupovali pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov na všetkých typoch a stupňoch škôl a školských zariadení.

Medzi domácimi hosťami boli: prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Peter Pellegrini, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler, prezident KOZ SR Jozef Kollár, výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány či zástupca SRK a rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya.

Zo zahraničných hostí zjazd pozdravili: predseda českého ČMOS PŠ František Dobšík, predsedníčka bulharského SBU Janka Takeva, predsedníčka maďarského PSZ Galló Istvánné a podpredseda poľského ZNP Grzegorz

Gruchlik.

14 - 1.gif

Сати Казанова – Дура

Tak som sa snažila, učila – múdrych knižiek prečítala,
Tak som chcela, teba som chcela prekvapiť.
Mantru a aj tantru som študovala, svoju myseľ rozvíjala.
Teba som prekvapila, ale ty si odišiel. Tak ako mne môže byť?

A ja som sa dovtípila, že som to prehnala…

Šialená! Chcem a budem šialená!
A ja tebe dôverujem a nehľadám v očiach.
Šialená! Chcem a budem šialená!
Budem žiť srdcom a nie rozumom!

Tajomstvami života oboznámená a keď prišiel čas ja som pochopila.
Láska – láska – láska drahá šialená milovaná.
Cítim sa dobre pri pomyslení, že všetko je tak jednoduché v tomto živote!
Netreba byť múdry – treba si len v srdci lásku chrániť.

A ja som pochopila – darmo som sa snažila!

Šialená! Chcem a budem šialená!
Šialená! Chcem a budem! Chcem a budem, budem, budem!

Šialená! Chcem a budem šialená!
A ja tebe dôverujem a nehľadám v očiach.
Šialená! Chcem a budem šialená!
Budem žiť srdcom a nie rozumom!

John Scalzi – Jiná rasa

jinarasa

Aj v v 23. storočí keď ľudstvo osídlilo cez 200 planét a spoznalo dve mimozemské civilizácie potrebuješ sem tam dobrého právnika.

Vie to Jack Holloway, právnik teda bývalí právnik a momentálne dobrodruh, samotár a hľadač nerastných surovín. Pri hľadaní surovín nedopatrením spôsobí so svojim verným psom menšiu ekologickú katastrofu čo mu vynesie okamžité prepustenie z korporácie pre ktorú pracuje, ale na druhej strane odkryje nálezisko cenného slnečného kameňa. A keďže korporácia o bohatú žilu nechce prísť a Jack si možnosť nabaliť vrecka predsa nenechá tiež ujsť.

V knihe prichádza na scénu nová rasa a Jack musí nielen kvôli nej v súdnej sieni a aj mimo nej dokázať že je stále dobrý právnik.

Kniha má zaujímavý príbeh ktorí je aktuálny aj v dnešnej dobe. Podobné veci sa určite dejú aj v Amazónskych pralesoch, kde korporácie ťažia suroviny a nikto nehľadí na domorodé obyvateľstvo.  A aj keď sú charaktery v knihe vykreslené dosť čierno bielo a o svete v budúcnosti sa moc toho nedozvieme  knihu som prečítal za jeden večer a som rád, že som po nej siahol.

Jan Hlávka & Jana Vybíralová – Mráz a hry

algor-1-mraz-a-hry_thumb

Jan Hlávka a Jana Vybíralová opäť v akcií!!! Už len toto dokázalo prebudiť môj záujem nakoľko obidvoch autorov som si náramne užíval už v ich Dračici.

BROKILON – sci-fi a fantasy nakladatelství sa do toho pustilo po hlave a ohlásili novú sériu kníh, Evropská SPACE OPERA, prvá kniha v tejto edícii je od spomínaných autorov s názvom Algor 1 – Mráz a hry

Hlávka a Vybíralová zamierili z čarovných hájov Fantasy do mrazivých dier Sci – Fi. A ako boli v Fantasy výborný tak v Sci – Fi sú ehm… opäť výborný, aj keď iným spôsobom.

Kým v Dračici ma nadchýnal humor a netradičné obrátenie tradičných rolí muža a ženy v ich druhom výtvore Mráz a hry sa však držia obohraného klišé o tom ako nerudný cisár princeznú uniesol a ako ho tá princezná poľudšti. Klišé? Určite áno, ale aj napriek tomu sa mi toto podanie páčilo.

Pri čítaní knihy sa mi nestalo aby som niektorú líniu preskočil aby som sa dostal k tej ďalšej, čo sa mi pri niektorých knihách stáva. Dej je vyvážený a uveriteľný či už je to Menabaran, kde sledujeme sestry Vanbergové a nového premiéra Danna. Alebo princeznú a z donútenia cisárovnú Viktóriu na ľadovej planéte Algor a jej podarenú partičku bodyguardov. Kniha obsahuje veľa zaujímavých postáv a ja dúfam, že autori v štvordielnej vesmírnej ságe im dajú viacej priestoru.

Vesmír, politika, bojovníci a princezná… nuž čo si môžem viacej priať? Za mňa 90% 🙂

http://www.palmknihy.cz/web/kniha/mraz-a-hry-6070.htm