Keď (Rudyard Kipling)

Rudyard Kipling Keď obklopený bezhlavosťou sám pokojne sa týčiš napriek obvineniam, že ty sám bezhlavosť šíriš, keď, podozrievaný, pevne svojej viere strániš a z bezprávosti svojich sokov obviniť sa brániš, keď vyčkávať vieš, ba čo viac – čakať celé doby, súc klamaný, do lží nepoklesneš, keď, sám nenávidený, si prostý všetkej zloby a slová cnosti nadarmo neberieš, keď dokážeš snívať a nepodľahnúť sneniu, keď hĺbavý si, a predsa dobre žiješ, keď proti triumfu a poníženiu rovnako nepriedyšne sa kryješ, keď nezúfaš, hoci pravdivé tvoje slová pošliapané ničomníkmi váľajú sa v slote, keď rúca sa tvoj dom a ty zas a znova ako otrok ho staviaš neúnavne, v pote, keď porátať si schopný cenu tvojich ziskov a na jedinký hod potom všetko risknúť, opäť po prehre nájsť nové východisko a nad stratami ani náznakom nevzdychnúť, keď prinútiť vieš srdce aj činy, aby verne s tebou stále ostávali, hoci tep a pohyb uniká ti živý a len tvoja vôľa káže: Buď vytrvalý! keď nehu znesieš nesmiernu i tvrdosť, keď svoj si, aj keď druhom mnohých si sa stal, keď, zbrataný s veľkým davom, uchováš si hrdosť a nespyšnieš, hoci hovoril s tebou kráľ, keď povedať môžeš o sekunde každej, že vskutku len tebe slúži už, potom pánom, víťazom si na zemi šírej, a ešte viac: potom skutočný si muž!