Na jednej z barikád (Victor Hugo)

Na jednej z barikád, na hŕbe skaliva,
– krv vinných tiesni ju, krv čistých obmýva –
s mužmi aj chlapiatko zajali dvanásťročné.
“To aj ty patríš k nim?” – “Sme spolu!” – rieklo stručne.
“Tak zastrelíme ťa! Len čakaj na svoj rad!”
Zrel blesky ponuré a druhov popadať.
Ozval sa: “Prosím vás, dovoľte na moment
matke len hodinky odniesť, svoj testament.”
“Chceš ujsť?” – tak dôstojník. – “Ja vrátim sa vám späť.”
“Máš strach, však uličník? Kde bývaš, riekni hneď!”
“Blízučko, pri studni, pár krokov iba tam.
Určite vrátim sa potom, pán kapitán.”
“Darebák, tak si bež!” – Odbehol. – To je líška!
Vojaci smiali sa a dôstojník si píska.
V ich rehot miešal sa umierajúcich sten.
Smiech zmrzol na ústach, bo zrazu chlapec ten
náhle sa zjavil zas, hrdý jak Viala,
stúpol si ku stene a riekol: “Tu som, hľa!”
Smrť s hanbou ucúvla, dôstojník milosť dáva.

Chlapče môj, ja neviem, čím ťa tá búrka dravá,
čo zmieša dobro, zlo, hrdinov, lupičov,
čím ťa len zlákala do boja so sebou,
lež tvrdím: duša ti prostá hoc, vznešená je,
dobrá a hrdinská. V priepasti, tam, kde tma je,
dva kroky zrobil si: k matke a k smrti, hľa!
U decka cudnosť to, svedomie u muža!
Ty si sa nezachvel, keď popraviť ťa chceli,
skvelý si bol a bdelý a dával prednosť celý
pred žitia záchranou i pred jarnými hrami
tým mŕtvym priateľom hroznými pod múrami.

Neporazený (William Ernest Henley)

William Ernest Henley

William Ernest Henley (1849–1903) bol anglický básnik a krátku báseň Invictus napísal v roku 1875. Vznikla v období, keď Henley prechádzal ťažkými komplikáciami súvisiacimi s tuberkulózou, kvôli ktorým mu museli amputovať jednu nohu a takmer prišiel aj o druhú. Verše, ktoré napísal na ošetrovni, sa stali inšpiráciou pre ďalšie generácie. Báseň Invictus citoval napríklad C. S. Lewis vo svojej autobiografii, Winston Churchill vo svojom príhovore a asi najznámejšou sa stala v podaní Nelsona Mandelu, ktorý ju recitoval spoluväzňom, keď bol uväznený v Robben Island.

 

Ve tmě, která mě zahaluje,
černá, jako propast mezi póly,
děkuji Bohu, pokud nějaký je,
za moji neporazitelnou duši.Vlečen chapadly osudu,
neskučím, nepláču nahlas.
Dokud je naděje naživu,
moje hlava je zkrvavená, ale nepokořená.

Na tomto místě hněvu a slz,
se zjeví jen beznadějné stíny.
A přesto, hrozba těch let,
mě nachází, a bude mě nacházet, nebojácného.

Není důležité, jaká je šance na svobodu,
jaký je můj rozsudek.
Já jsem pánem svého osudu.
Já jsem kapitánem své duše.

Keď (Rudyard Kipling)

Rudyard Kipling

Keď obklopený bezhlavosťou sám pokojne sa týčiš
napriek obvineniam, že ty sám bezhlavosť šíriš,
keď, podozrievaný, pevne svojej viere strániš
a z bezprávosti svojich sokov obviniť sa brániš,
keď vyčkávať vieš, ba čo viac – čakať celé doby,
súc klamaný, do lží nepoklesneš,
keď, sám nenávidený, si prostý všetkej zloby
a slová cnosti nadarmo neberieš,
keď dokážeš snívať a nepodľahnúť sneniu,
keď hĺbavý si, a predsa dobre žiješ,
keď proti triumfu a poníženiu
rovnako nepriedyšne sa kryješ,
keď nezúfaš, hoci pravdivé tvoje slová
pošliapané ničomníkmi váľajú sa v slote,
keď rúca sa tvoj dom a ty zas a znova
ako otrok ho staviaš neúnavne, v pote,
keď porátať si schopný cenu tvojich ziskov
a na jedinký hod potom všetko risknúť,
opäť po prehre nájsť nové východisko
a nad stratami ani náznakom nevzdychnúť,
keď prinútiť vieš srdce aj činy,
aby verne s tebou stále ostávali,
hoci tep a pohyb uniká ti živý
a len tvoja vôľa káže: Buď vytrvalý!

keď nehu znesieš nesmiernu i tvrdosť,
keď svoj si, aj keď druhom mnohých si sa stal,
keď, zbrataný s veľkým davom, uchováš si hrdosť
a nespyšnieš, hoci hovoril s tebou kráľ,
keď povedať môžeš o sekunde každej,
že vskutku len tebe slúži už,
potom pánom, víťazom si na zemi šírej,
a ešte viac: potom skutočný si muž!