Válečníci – Jaga Rydzewska

mid_valecnici-229900Vo vzdialenej budúcnosti už ľudstvo ovládlo celú galaxiu a snaží sa dostať ešte ďalej. Pozemská civilizácie je expanzívna avšak zdegenerovaná. Vládnu neurikomy, počítače nte generácie – abiotickí občania, obdarení nadvedomím disponujúci neprirodzenými silami.
Spoločnosť sa delí na ľudí, podľudí mocných nadľudí.
A z diaľky pozorujú Pozemšťanov prastaré, cudzie vesmírne civilizácie.
Na tomto pozadí sa odohráva príbeh Daga a Orie, utečencov zo zločineckej triády. Hoci vychovaní v duchu bezpodmienečnej poslušnosti, aj tak si dokázali uchovať nezávislosť. Tvárou v tvár nebezpečenstvu sa rozhodnú pripojiť sa k niekoľkým špiónom, plniacim tajomnú úlohu v zakázanej, uzavreté planetárne sústave. Postupne medzi zástupcami tak rozdielnych prostredí vzniká puto, spečatené spoločným osudom riskantných úloh. Musí sa ale toho ešte veľa stať, než sa Dag a Oria dozvedia, kým sú ich noví spojenci naozaj.

Prvý diel.

Бабкины внуки – Переведи меня через Майдан

Переведи меня через майдан,
Через родное торжище людское,
Туда, где пчелы в гречневом покое,
Переведи меня через майдан.

Переведи меня через майдан, —
Он битвами, слезами, смехом дышит,
Порой меня и сам себя не слышит.
Переведи меня через майдан.

Переведи меня через майдан,
Где мной все песни сыграны и спеты,
Я в тишь войду и стихну – был и нету.
Переведи меня через майдан.

Переведи меня через майдан,
Где плачет женщина, — я был когда-то с нею.
Теперь пройду и даже не узнаю.
Переведи меня через майдан.

Перведи меня через майдан,
С моей любовью, с болью от потравы.
Здесь дни моей ничтожности и славы.
Переведи меня через майдан.

Переведи меня через майдан,
Где тучи пьяные на пьяный тополь тянет
Мой сын поет сегодня на майдане.
Переведи меня через майдан.

Переведи…
Майдана океа
Качнулся, взял и вел его в тумане,
Когда упал он мертвым на майдане…
А поля не было, где кончился майдан.

Не для меня – Бабкины внуки

To nie pre mňa príde jar
Nie pre mňa Pán plače.
Tam srdce dievčaťa sa zastaví
Potešenie citov nie je však pre mňa.

Nie pre mňa rieka šumí
zvoniac diamantovým prúdom.
Tam dievča s čiernym obočím
Ona rastie, ale nie pre mňa

To nie pre mňa kvitnú sady
V dolinách ruža rozkvitá.
Tam slávik jar slávi
On ale nespieva pre mňa

Nie pre mňa príde Veľká Noc
Za stolom keď rodina stretáva sa
Kristove vzkriesenie všetci hlásajú
Vo veľkonočný deň, ale nie pre mňa
Víno v pohárikoch rozlieva sa
To ale nie je život pre mňa

Ale kúsok olova to je pre mňa
Ono v tele bielom sa rozhliadne
A krv horúcu rozleje.
Taký život braček mňa čaká.
A slzy horúce len potečú
Taký život braček mňa čaká.

Na jednej z barikád (Victor Hugo)

Na jednej z barikád, na hŕbe skaliva,
– krv vinných tiesni ju, krv čistých obmýva –
s mužmi aj chlapiatko zajali dvanásťročné.
“To aj ty patríš k nim?” – “Sme spolu!” – rieklo stručne.
“Tak zastrelíme ťa! Len čakaj na svoj rad!”
Zrel blesky ponuré a druhov popadať.
Ozval sa: “Prosím vás, dovoľte na moment
matke len hodinky odniesť, svoj testament.”
“Chceš ujsť?” – tak dôstojník. – “Ja vrátim sa vám späť.”
“Máš strach, však uličník? Kde bývaš, riekni hneď!”
“Blízučko, pri studni, pár krokov iba tam.
Určite vrátim sa potom, pán kapitán.”
“Darebák, tak si bež!” – Odbehol. – To je líška!
Vojaci smiali sa a dôstojník si píska.
V ich rehot miešal sa umierajúcich sten.
Smiech zmrzol na ústach, bo zrazu chlapec ten
náhle sa zjavil zas, hrdý jak Viala,
stúpol si ku stene a riekol: “Tu som, hľa!”
Smrť s hanbou ucúvla, dôstojník milosť dáva.

Chlapče môj, ja neviem, čím ťa tá búrka dravá,
čo zmieša dobro, zlo, hrdinov, lupičov,
čím ťa len zlákala do boja so sebou,
lež tvrdím: duša ti prostá hoc, vznešená je,
dobrá a hrdinská. V priepasti, tam, kde tma je,
dva kroky zrobil si: k matke a k smrti, hľa!
U decka cudnosť to, svedomie u muža!
Ty si sa nezachvel, keď popraviť ťa chceli,
skvelý si bol a bdelý a dával prednosť celý
pred žitia záchranou i pred jarnými hrami
tým mŕtvym priateľom hroznými pod múrami.

Neporazený (William Ernest Henley)

William Ernest Henley

William Ernest Henley (1849–1903) bol anglický básnik a krátku báseň Invictus napísal v roku 1875. Vznikla v období, keď Henley prechádzal ťažkými komplikáciami súvisiacimi s tuberkulózou, kvôli ktorým mu museli amputovať jednu nohu a takmer prišiel aj o druhú. Verše, ktoré napísal na ošetrovni, sa stali inšpiráciou pre ďalšie generácie. Báseň Invictus citoval napríklad C. S. Lewis vo svojej autobiografii, Winston Churchill vo svojom príhovore a asi najznámejšou sa stala v podaní Nelsona Mandelu, ktorý ju recitoval spoluväzňom, keď bol uväznený v Robben Island.

 

Ve tmě, která mě zahaluje,
černá, jako propast mezi póly,
děkuji Bohu, pokud nějaký je,
za moji neporazitelnou duši.Vlečen chapadly osudu,
neskučím, nepláču nahlas.
Dokud je naděje naživu,
moje hlava je zkrvavená, ale nepokořená.

Na tomto místě hněvu a slz,
se zjeví jen beznadějné stíny.
A přesto, hrozba těch let,
mě nachází, a bude mě nacházet, nebojácného.

Není důležité, jaká je šance na svobodu,
jaký je můj rozsudek.
Já jsem pánem svého osudu.
Já jsem kapitánem své duše.

Keď (Rudyard Kipling)

Rudyard Kipling

Keď obklopený bezhlavosťou sám pokojne sa týčiš
napriek obvineniam, že ty sám bezhlavosť šíriš,
keď, podozrievaný, pevne svojej viere strániš
a z bezprávosti svojich sokov obviniť sa brániš,
keď vyčkávať vieš, ba čo viac – čakať celé doby,
súc klamaný, do lží nepoklesneš,
keď, sám nenávidený, si prostý všetkej zloby
a slová cnosti nadarmo neberieš,
keď dokážeš snívať a nepodľahnúť sneniu,
keď hĺbavý si, a predsa dobre žiješ,
keď proti triumfu a poníženiu
rovnako nepriedyšne sa kryješ,
keď nezúfaš, hoci pravdivé tvoje slová
pošliapané ničomníkmi váľajú sa v slote,
keď rúca sa tvoj dom a ty zas a znova
ako otrok ho staviaš neúnavne, v pote,
keď porátať si schopný cenu tvojich ziskov
a na jedinký hod potom všetko risknúť,
opäť po prehre nájsť nové východisko
a nad stratami ani náznakom nevzdychnúť,
keď prinútiť vieš srdce aj činy,
aby verne s tebou stále ostávali,
hoci tep a pohyb uniká ti živý
a len tvoja vôľa káže: Buď vytrvalý!

keď nehu znesieš nesmiernu i tvrdosť,
keď svoj si, aj keď druhom mnohých si sa stal,
keď, zbrataný s veľkým davom, uchováš si hrdosť
a nespyšnieš, hoci hovoril s tebou kráľ,
keď povedať môžeš o sekunde každej,
že vskutku len tebe slúži už,
potom pánom, víťazom si na zemi šírej,
a ešte viac: potom skutočný si muž!

VII. zjazd OZ PŠaV na Slovensku

V dňoch 26. – 28. novembra 2015 sa v priestoroch hotela Sorea Trigan na Štrbskom Plese uskutočnil VII. zjazd Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Na zjazde sa zúčastnilo 138 delegátov z celého Slovenska, ktorí zastupovali pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov na všetkých typoch a stupňoch škôl a školských zariadení.

Medzi domácimi hosťami boli: prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Peter Pellegrini, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler, prezident KOZ SR Jozef Kollár, výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány či zástupca SRK a rektor Prešovskej univerzity Peter Kónya.

Zo zahraničných hostí zjazd pozdravili: predseda českého ČMOS PŠ František Dobšík, predsedníčka bulharského SBU Janka Takeva, predsedníčka maďarského PSZ Galló Istvánné a podpredseda poľského ZNP Grzegorz

Gruchlik.

Сати Казанова – Дура

Tak som sa snažila, učila – múdrych knižiek prečítala,
Tak som chcela, teba som chcela prekvapiť.
Mantru a aj tantru som študovala, svoju myseľ rozvíjala.
Teba som prekvapila, ale ty si odišiel. Tak ako mne môže byť?

A ja som sa dovtípila, že som to prehnala…

Šialená! Chcem a budem šialená!
A ja tebe dôverujem a nehľadám v očiach.
Šialená! Chcem a budem šialená!
Budem žiť srdcom a nie rozumom!

Tajomstvami života oboznámená a keď prišiel čas ja som pochopila.
Láska – láska – láska drahá šialená milovaná.
Cítim sa dobre pri pomyslení, že všetko je tak jednoduché v tomto živote!
Netreba byť múdry – treba si len v srdci lásku chrániť.

A ja som pochopila – darmo som sa snažila!

Šialená! Chcem a budem šialená!
Šialená! Chcem a budem! Chcem a budem, budem, budem!

Šialená! Chcem a budem šialená!
A ja tebe dôverujem a nehľadám v očiach.
Šialená! Chcem a budem šialená!
Budem žiť srdcom a nie rozumom!