Výstup na Babiu horu

007

V oktobri je v škole nuda a preto sme sa rozhodli, že vezmeme prvákov na nejakú túru. Kolegyňa nadhodila, že čo tak Babia Hora, ja nakoľko som tam ešte nebol, som súhlasil. Príprava u mňa bola klasická ako na každú túru, pripraviť stravu, tekutiny, náhradné oblečenie a všetko to nasáčkovať do malého batohu, pre istotu pribaliť nejakú šnúrku, balíček prvej pomoci, nožík a zapaľovač.

Všetko prebiehalo v pohode, autobus nás doviezol na Slanú vodu odkiaľ sme sa vybrali po turistickej značke smer Babia Hora. V doline je ešte relatívne teplo, všetci pobehujú v tričku a ja okamžite balím dve vrstvy do batohu. Celá cesta je mierne a nenáročné stúpanie.

Pobolievajú ma nohy, dávam to za vinu novým vložkám ktoré som si ráno vložil do svojich scarp. Po prvej hodine chôdze a prvej zastávke začínam fakt nadávať, našťastie idem ako posledný a zbieram opozdilcov a preto ma nikto nepočuje. Vložka v topánke mi chodidlo zdvihla o asi 3 – 5 milimetre a päta sa začala okamžite zoznamovať pre ňu novou častou topánky.

Na druhej zastávke preto vybaľujem balík prvej pomoci a prelepujem krásne pľuzgiere na pätách. Leukoplast je super a už nemám žiaden problém, takže sa môžem venovať okolitej prírode.

V polovici stúpania sa znižuje teplota o asi 7 – 8 stupňov a celá skupina vyťahuje s batohov vrstvy oblečenia… o ďalších 20 minút, zazrieme prvý sneh a k slovu prichádza nová vrstva oblečenia.

Na vrchole Babej Hory (1 725 m n. m.) bola už poriadna zima, našim deťom to samozrejme nevadilo a okamžite povyťahovali jedlo a začalo hodovanie, potom fotenie a nakoniec odchod ku Slanej vode. Zostup prebehol bez problémov a ako klesala nadmorská výška tak my sme sa zbavovali vrstiev oblečenia. Na Slanej vode nás privítalo krásne jesenné počasie a naša skupina len tak vyletnená v tričkách spokojne nastúpila do autobusu.

Turistika bola super a dúfam, že aj detiskám sa páčila, lebo keď sa oteplí určite sa budem chcieť s nimi niekam prejsť.